V piatok ráno privítame ďalších dvoch z nich, Ota Hudeca a Mateja Vakulu.
Cena Oskára Čepana 2012 pozná svojich štyroch finalistov. Cena Oskára Čepana je súťaž určená vizuálnym umelcom so slovenským štátnym občianstvom a vekom do 35 rokov. Podmienkou účasti v súťaži je ukončené vysokoškolské štúdium.
Absolútny víťaz Ceny Oskára Čepana 2012, ktorý získa finančnú satisfakciu v hodnote 2600 Eur, rezidenčný pobyt v New Yorku a samostatnú výstavu v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, bude známy 20. septembra.
V piatok 7.9.2012 privítame ďalších dvoch finalistov.
Oto Hudec (1981) sleduje hranicu medzi umením – reprezentáciou krásy a remeselnej zručnosti – a aktívnym politickým životom. Jeho tvorba kladie viac otázok, ako núka odpovedí; jej zámerom nie je motivovať za každú cenu k činu, ale k zamysleniu sa. V mnohých prípadoch skúma témy, ktoré čerpá z iných kontinentov a komunít so svojskými zvykmi, odlišným jazykom a politickou štruktúrou. Aktívne sa tiež venuje práci s ľudskou pamäťou, dokumentujúc osobnejším prístupom život konkrétnej osoby a jej vzťah k minulosti.
Matej Vakula (1981) skúma vo svojej intermediálnej tvorbe spôsoby, akými je používaný a politizovaný verejný priestor. Jeho umelecký výskum je založený na princípoch do-it-yourself či open source, ktoré aplikuje na problematiku verejnej sféry, reflektujúc tematiky bezpečnosti a slobody, globálneho a lokálneho, privatizácie, politického a osobného atď. Jeho ambíciou je prispieť svojimi projektmi, založenými na využívaní nástrojov umeleckej intervencie, performance, radikálnej geografie archívu, zdieľania, softvéru a internetového umenia, k pozitívnej sociálnej zmene spoločnosti.
Ráno na eFeMku / Ego a Dominika / 6:00 – 9:00 každé pracovné ráno
-
V utorok už navštívili Ráno na eFeMku Tomáš Džadoň a Mira Gáberová.
Tomáš Džadoň (1981) absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Zaujímajú ho rozdiely a rozpory medzi moderným spôsobom života a kultúrnymi tradíciami slovenského prostredia. Po formálnej stránke pracuje s tvorbou objektov, site-specific inštalácií a verejných intervencií, pričom narába s prvkami lokálnej kultúry a lokálne preferuje pred globálnym. Jeho výstupy sú typické programovým balansom na hranici medzi gýčom a dôležitými motívmi pamäte a nostalgie.
Mira Gáberová (1979) dosahuje vo svojej tvorbe prostredníctvom prvkov drámy, tragédie a melanchólie efekt pátosu, ktorý zámerne pretvára. V rámci toho sa dostáva do permanentných významových konfrontácií, výsledkom ktorých je následné zmierenie sa s chaosom. Zaoberá sa formálnymi limitmi videa, pracuje s dekonštrukciou a rôznymi formami autorskej spolupráce, interpretácie a apropriácie. Jej posledné diela na seba preberajú podobu videa, performance, inštalácie, fotografie a kresby.
